三沙源彩灯文化节吸引5万人次游园
Chazari (iné názvy: Kazari[1], Kozári[1], Kozari, Kavari[1], Kabari[1], Kovari, star?ie Chazarovia, po hebrejsky Kuzarim) boli staroveké kmene altajského p?vodu, p?vodne zrejme z Priuralia, ktoré v rokoch 650 – 965 mali Chazarskú rí?u medzi Dneprom, Krymom, Kaukazom, Kaspickym morom a ju?nym Uralom. Po roku 800 Chazari, alebo len ich vládnuca vrstva vyznávali judaizmus. Kon?tantín a Metod sa ich v rokoch 861/2 sna?ili získa? pre kres?anstvo. Typickou zbraňou bola ?ab?a. ?as? z nich roku 895 spolu so starymi Ma?armi zaúto?ila na Karpatskú kotlinu, usadili sa pravdepodobne v dolnom Potisí, kde postupne splynuli s ostatnym obyvate?stvom. Chazarskú rí?u zni?il v roku 965 kyjevsky knie?a Sviatoslav Igorevi?.
Chazari boli p?vodne ko?ovny, nesk?r poloko?ovny turkicky národ nejasného p?vodu, ktory obyval strednú áziu. Postupne, ako jeho príslu?níci bohatli z kontroly tranzitného obchodu medzi európskym severom a Orientom, stále viac prechádzali k usadlému sp?sobu ?ivota. Ich najd?le?itej?ím obchodnym strediskom a zároveň panovníckou rezidenciou sa stala novozalo?ená pevnos? Itil (poloha neznáma) v delte Volgy.
Z konfesného a kultúrneho h?adiska boli obyvatelia rí?e a predov?etkym vládnuce kruhy postupne ovplyvnené islamom, judaizmom aj gréckym ortodoxnym kres?anstvom, ?o súviselo s politickym dianím na danom území. Dobré vz?ahy mali Chazari tradi?ne s Byzanciou, ktorej vládnuce kruhy v nich videli mo?nych spojencov proti spolo?nym nepriate?om. U? roku 626, kedy e?te ko?ovali pri Kaspickom mori, sa s nimi sna?il nadviaza? kontakt cisár Hérakleios (610 – 641), pripravujúci sa vtedy na vypravu proti Perzii. O storo?ie nesk?r, kedy bola Chazarská rí?a podobne ako Byzancia nebezpe?ne ohrozená arabskou expanziou, bolo dohodnuté spojenectvo, ktoré roku 733 spe?atil sobá? byzantského následníka trónu Kon?tantína s chánovou dcérou menom ?i?ek. Chazari vstúpili do vojny s Arabmi po boku Byzantincov, nemali v?ak úspech a dostali sa na dlhy ?as do arabského vplyvu. Jeho d?sledkom bola okrem iného vynútená islamizácia zajatého chána aj chazarskej aristokracie.
Za vlády abbásovského kalifa Hárúna ar-Ra?ída (786 – 809) za?ali Chazari novy boj proti arabskej nadvláde. Ve?a z nich konvertovalo na judaizmus, ktory sa potom stal ?tátnym nábo?enstvom. Chazari boli jednym z nehebrejskych etník, ktoré hromadne prijalo ?idovské vyznanie.
Aj v 9. storo?í si Chazarská rí?a udr?ala dobré vz?ahy s Byzanciou. Roku 834 poslal cisár Teofilos (829 – 842) Chazarom odborníkov, ktorí vybudovali na obranu proti nájazdníkom zo stepí pevnos? Sarkel na dolnom Done (stavba bola u? vtedy z tehál).
V tejto oblasti mal chanát problémy predov?etkym s podmanenymi staroma?arskymi kmeňmi, ktoré ko?ovali v tzv. Lebédii, medzi Kaspickym morom a Dneprom.
Stupňujúce sa nebezpe?enstvo predstavoval v druhej polovici 9. storo?ia pre obe rí?e mocensky nástup Varjagov vo vychodnej Európe. Po prvom nájazde Rusov na Kon?tantínopol v roku 860 sa Byzancia pokúsila obnovi? spojenectvo s Chazarmi a vyslala k nim misiu, vedenú Kon?tantínom Filozofom a Metodom, ktorí boli poverení úlohami v rovine politickej aj nábo?enskej.
Zjednocovanie vychodnych Slovanov varjagskymi ná?elníkmi viedlo k ich konfrontácii s Chazarmi, ktorí zrejme u? v ?ase s?ahovania národov spoplatnili kmene Po?anov, Severanov, Radimi?ov a Vjati?ov a ?astymi nájazdmi sa sna?ili si ich podriadi? e?te u??ie. Okrem toho územím Chazarského chanátu ako aj Bulharskej rí?e viedla d?le?itá obchodná cesta vyu?ívaná Severanmi, nachádzajúca sa v?ak pod kontrolou Chazarov a Bulharov. S príchodom Askolda a Dira do Kyjeva padla tributárna závislos? Po?anov, za vlády Olega sa z chazarského vplyvu vymanili Severania a Radimi?i, na ?o Chazari reagovali v rokoch 875 – 900 blokádou obchodu so striebrom. Okrem toho za?ala by? Chazarská rí?a oslabovaná nájazdmi nomádskeho zv?zu Pe?enehov, ktorí vpadli do Lebédie a vytla?ili odtia? ?alej na západ Ma?arov, a lúpe?nymi nájazdmi Varjagov, tak?e nebola v stave u? viac poskytova? závislému obyvate?stvu ochranu proti nomádskym vpádom zo stepí. Tú im teraz ponúkali Varjagovia a za odmenu po?adovali platenie tribútu. Dávky, ktoré dosia? tiekli do Itilu, sa za?ali privá?a? do Kyjeva. Spo?iatku len tributárne závislé oblasti boli postupne za?leňované do utvárajúceho sa ruského ?tátu. Kyjevskí vládcovia pou?ívali titul kagan – chán, ?o je tradi?né turkické pomenovanie vodcu kmeňa, nesk?r panovníka. Tym dávali najavo, ?e panovnícka moc bola prenesená z Chazarov na Rusov a legitimizovali tak svoju vládu.
K priamemu stretnutiu Chazarov s Rusmi do?lo za vlády kyjevského knie?a?a Sviatoslava Igorevi?a (942 – 972/973), ktory sa úplne orientoval na expanziu. Skoro po nástupe na trón dobyl donskú pevnos? Sarkel a zni?il Itil. V ?al?ích vypravách prenikol a? na Krym a k úp?tiu Kaukazu. Pod svoju kontrolu tak uviedol d?le?ité obchodné stredisko Tmutarakaň na vychodnom pobre?í Azovského mora. Kyjevu spoplatnil slovanskych Vjati?ov a do?asne aj Vol?skych Bulharov, ktorí dovtedy zostávali tributárne závislymi od Chazarov. U? dlh?í ?as slabnúci chazarsky chanát tak utrpel ?al?iu cite?nú ujmu, ?o umo?nilo e?te razantnej?í nástup Pe?enehov v pri?iernomorskych stepiach. Po ?al?om útoku Rusov pod Sviatoslavovym vedením sa Chazarská rí?a rozpadla.
Ruské pramene uvádzajú, ?e Chazari splynuli so vznikajúcim ruskym národom.[chyba zdroj]
Chazarsky p?vod ?idov
[upravi? | upravi? zdroj]Spisovate? ?idovského p?vodu Arthur Koestler zverejnil v roku 1976 knihu The Thirteenth Tribe, v ktorej tvrdil, ?e sú?asní ?idia u? nie sú semitského p?vodu, ale sú to etnickí Chazari. Palestín?ania tento argument pou?ívajú, aby spochybnili územné nároky ?idov v Palestíne. Túto hypotézu vyvrátili genetické ?túdie, pod?a ktorych sa ?idovské komunity z Európy, Severnej Afriky a Blízkeho Vychodu nelí?ia geneticky od ne?idovskej populácie Blízkeho Vychodu a pochádzajú zo spolo?nej blízkovychodnej populácie predkov.[2]
Referencie
[upravi? | upravi? zdroj]- ↑ a b c d Chazari. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedicky ústav SAV; Veda, 2007. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zv?zok 5. (Galb – Hir), s. 453.
- ↑ Hammer, M. F.; A. J. Redd, E. T. Wood, M. R. Bonner, H. Jarjanazi, T. Karafet, S. Santachiara-Benerecetti, A. Oppenheim, M. A. Jobling, T. Jenkins, H. Ostrer, and B. Bonné-Tamir (May 9 2000). Jewish and Middle Eastern non-Jewish populations share a common pool of Y-chromosome biallelic haplotypes. Proceedings of the National Academy of Sciences. [1]
Iné projekty
[upravi? | upravi? zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chazari
Externé odkazy
[upravi? | upravi? zdroj]- Marek, M.: Národnosti Uhorska, 2011 Archivované 2025-08-14 na Wayback Machine